Štát siaha na pôrodné ženám, ktoré odídu z pôrodnice bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ide o zjavnú diskrimináciu.
Prednedávnom sa objavila správa, že fakultná nemocnica v Martine plánuje ženám a novorodencom umožniť odísť z nemocnice 24 hodín po pôrode. Žiada sa povedať – konečne. V mnohých krajinách sveta by sa zrejme čudovali, že to vôbec môže byť inak. Ide tam o celkom bežnú prax, ktorá rešpektuje neodňateľné právo žien slobodne sa rozhodovať o okolnostiach pôrodu a pobytu v nemocnici.
Faktom je, že na Slovensku stále pretrváva nepísané pravidlo, že ženy po pôrode štandardne zostávajú v nemocnici niekoľko dní. Tento prístup nie len porušuje ľudské práva žien, ale vo svojom dôsledku prispieva aj k jednému špecifickému javu, o ktorom sa veľa nerozpráva – častým odchodom rómskych žien z pôrodníc.
Skúsenosti nemocníc hovorili o tom, že v niektorých lokalitách na východnom Slovensku, dochádza z zvýšenému odchodu žien z pôrodnice bez súhlasu daného zdravotníckeho zariadenia a že ide naozaj takmer výhradne o rómske ženy. Túto situáciu zjavne vnímali aj politici a političky, ktorí v roku 2005 schválili novelu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, v ktorej stanovili, že jednou z podmienok pre vyplatenie príspevku pri narodení dieťaťa (tzv. pôrodného) je nutnosť zotrvania ženy v pôrodnici po dobu, ktorú vyžaduje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Odchod ženy bez jeho súhlasu vedie k strate nároku na poskytnutie tohto príspevku.
Štát teda prišiel s ustanovením, ktoré má v nemocnici ženy jednoducho prinútiť zostať pod hrozbou finančnej straty. Niekoľko dní ich má udržať na mieste, kde zjavne nechcú byť a ktoré sa pre nich stáva svojím spôsobom väzením. Nezaoberal sa tým, prečo vlastne niektoré rómske ženy z pôrodnice odchádzajú a aké adresné opatrenia v tomto smere prijať.
Skutočnosť, že niektoré rómske ženy bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti odchádzali pred prijatím tejto právnej úpravy a robia tak v určitej miere aj naďalej za cenu straty finančného príspevku pritom svedčí o konkrétnych a pádnych dôvodoch, ktoré pre to majú. A štát by ich nemal ignorovať.
Náš monitoring v minulých rokoch ukázal, že za zvýšenou mierou odchodov rómskych žien z pôrodníc bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sú v mnohých prípadoch urážky a ponižovanie zo strany zdravotníckeho personálu a nižšia úroveň zdravotnej starostlivosti, ktorú z ich strany pociťujú. Ďalším dôvodom, komunikovaným niektorými rómskymi ženami, je nutnosť zaopatriť ďalšie deti, o ktoré sa nemá kto postarať.
Z monitoringu vyplynulo, že dané ustanovenie zákona má neprimeraný negatívny dopad práve na znevýhodnené rómske ženy a diskriminuje ich z dôvodu ich etnickej príslušnosti. Zároveň je však diskriminačné voči všetkým ženám, pretože im neumožňuje slobodne sa rozhodovať o okolnostiach svojho pobytu v pôrodnici.
Nezákonnosť tohto ustanovenia má navyše aj ďalší rozmer. Cieľom príspevku pri narodení dieťaťa je prispieť na pokrytie výdavkov súvisiacich so zabezpečením novorodenca. Odňatím tejto finančnej dávky tak štát v konečnom dôsledku trestá novonarodené deti, pre ktoré je táto dávka určená.
Na nesúlad tohto ustanovenia s medzinárodným právom upozornil slovenskú vládu v roku 2016 aj Výbor OSN pre práva dieťaťa. Ustanovenie je však naďalej v platnosti a žiadna zmena sa nateraz nechystá.
V súvislosti s týmto ustanovením vedieme proti Slovensku zastúpenom Národnou radou SR súdne konanie na základe antidiskriminačného zákona, v ktorom namietame jeho diskriminačný dopad na ženy; a zvlášť znevýhodnené rómske ženy a ich deti.
Okrem zrušenia nezákonného ustanovenia by celej situácii naozaj výrazne pomohlo, ak by sa všetky nemocnice vydali cestou, ako tá v Martine a jednoducho umožnili ženám po pôrode odísť, ak sa pre tento krok informovane rozhodnú.
Štefan Ivanco
Poradňa pre občianske a ľudské práva
