Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol o závažnom porušení práv neplnoletého rómskeho dievčaťa, ktoré v roku 2017 utrpelo ťažké zranenia po páde  z okna, ku ktorému došlo počas jej zadržania na policajnom oddelení. Podľa ESĽP zodpovedné štátne orgány celý incident nedostatočne vyšetrili.

K incidentu došlo v januári 2017, keď bola sťažovateľka spoločne s bratom zadržaná policajnou hliadkou pre podozrenie zo spáchania  prečinu a bola odvezená na policajné oddelenie. Sťažovateľka tvrdila, že počas prevozu na policajnú stanicu dostala od policajtov v aute facku a bolo jej nádávané do „špinavých cigánok“. Následne udalosti na policajnej stanici si sťažovateľka nepamätala. Jej brat však zaslal súdu prehlásenie, z ktorého vyplývalo, že videl, ako jeho sestra pri príchode na policajnú stanicu veľmi plakala a videla ako aj jemu policajt dal facku. Brat sťažovateľky tvrdil, že počul, ako na policajnej stanici sťažovateľka kričala, aby ju pustili, že ona nič neurobila a tiež, že sa jej policajti vyhrážali a nadávali jej, že je Cigánka hnusná, že prečo kradne.

Podľa tvrdenia polície na policajnej stanici počas spisovania zápisnice sťažovateľka požiadala o návštevu toalety, z ktorej okna mala následne vyskočiť. Policajt, ktorý sťažovateľku na toaletu sprevádzal, bol podľa polície otočený chrbtom k nej. Tvrdil, že konanie sťažovateľky tak nespozoroval a incidentu nemohol nezabrániť. Ďalej uviedol, že po otočení sa uvidel otvorené okno a sťažovateľku ležiacu na zemi pred policajnou stanicou. Sťažovateľka v dôsledku pádu z druhého poschodia z výšky cca 7 metrov  utrpela ťažké zranenia – poranenie lebky a pľúc, zlomeniny rebier a ďalšie zlomeniny – ktoré si vyžiadali intenzívnu liečbu. Bola určitý čas v kóme a následne v umelom spánku. V čase incidentu bola sťažovateľka neplnoletá.  

Voči policajtovi bolo v tejto veci prakticky okamžite začaté vyšetrovateľom policajnej inšpekcie trestné stíhanie za prečin marenia úlohy verejným činiteľom, ktoré bolo následne ukončené a bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia. Sťažovateľka nebola účastníčkou tohto trestného konania. Bola v ňom vypočutá len ako svedkyňa a ani nemala informácie o jeho výsledku.

V máji 2017 bolo na príkaz prokurátora začaté ďalšie trestné konanie týkajúce sa výpovede sťažovateľky o zlom zaobchádzaní ktorému mala čeliť  v aute počas prevozu na policajné oddelenie.  Trestné stíhanie  však bolo zastavené s odôvodnením, že sa tvrdenia sťažovateľky nepodarilo preukázať. Nedostatky vo vyšetrovaní sťažovateľka neskôr namietala aj na Ústavnom súde SR, ktorý porušenie jej práv nenašiel.   

Po vyčerpaní vnútroštátnych právnych prostriedkov sa sťažovateľka obrátila v roku 2019 s našou podporou na ESĽP a vo svojej sťažnosti namietala zlé zaobchádzanie a slovné hanobenie príslušníkov polície voči nej. Ďalej namietala, že štátne orgány  neposkytli hodnoverné vysvetlenie incidentu na obvodnom oddelení, neprijali primerané opatrenia na ochranu jej zdravia a života a nezabezpečili účinné vyšetrenie celého incidentu. Tvrdila, že  nezákonné konanie voči nej malo diskriminačný charakter a bolo motivované jej príslušnosťou k rómskemu etniku.

Rozsudkom zo dňa 8.9.2022 ESĽP sťažovateľke čiastočne vyhovel. Čo sa týka udalostí vedúcich k pádu sťažovateľky z okna, ESĽP konštatoval, že jej zranenia boli natoľko závažné, že spadajú do rámca článku 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na život). ESĽP rozhodol, že danými udalosťami došlo porušenie práva na život sťažovateľky, vrátane neúčinného vyšetrenia týchto udalostí tj. K porušeniu článku 2 Dohovoru v hmotnom aj procesnom aspekte. Sťažovateľke tak priznal finančné odškodnenie v plne požadovanej  výške 30 000 Eur.

V súvislosti s vyšetrovaním týchto udalostí ESĽP podotkol, že vnútroštátne orgány považovali incident na policajnom oddelení za samostatnú záležitosť, nezávislú od tvrdenia o zlom zaobchádzaní voči sťažovateľke. Aj keď obvinenia zo zlého zaobchádzania neboli podložené – podľa ESĽP boli relevantné pre posúdenie incidentu na policajnom oddelení ako okolnosti, ktorá udalostiam predchádzala a mohla byť jeho príčinou. Ďalej ESĽP vnútroštátnym orgánom vytkol, že vyšetrovanie a jeho závery sa v skutočnosti opierali výlučne o výpovede a záznamy predložené zainteresovanými policajtmi a nedostatočne  sa vysporiadali s rozpormi, ktoré sa vo vyšetrovaní vyskytli. Taktiež sankcia uložená príslušnému policajtovi  za disciplinárne previnenie  (jednorazové zníženie mesačného platu o 5 %) sa ESĽP javila ako zanedbateľná.

ESĽP sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného neúčinného vyšetrovania zlého zaobchádzania zo strany príslušníkov polície voči sťažovateľke a jeho diskriminačného charakteru (články 3 a 14 Dohovoru) odmietol. 

Bezplatnú právnu pomoc poškodenej v trestnom konaní a následných konaniach pred ústavným súdom a ESĽP sprostredkovala mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva.

Poškodené rómske dievča k rozsudku povedalo:

„Som rada, že som súd vyhrala a verím, že sa také niečo na Slovensku už nikomu nikdy nestane.“

Právna zástupkyňa poškodenej, Vanda Durbáková, k rozsudku uviedla:

„Ide o ďalší z celého radu rozsudkov štrasburského súdu proti Slovensku z ostatných rokov, ktoré sa týkajú vážneho porušenia ľudských práv Rómov alebo Rómiek zo strany polície. Európsky súd potvrdil nedostatky vo vyšetrovaní daného incidentu zo strany Úradu inšpekčnej služby. Nedostatky v jeho vyšetrovaní sa dlhodobo opakujú a majú zjavne systémový charakter. Je nutné, aby vláda konečne prijala účinné opatrenia, ktoré prinesú zmenu, aby sa poškodení Rómovia a Rómky nemuseli domáhať spravodlivosti až pred Európskym súdom v Štrasburgu. Chcela by som tiež vyzdvihnúť úsilie a odhodlanie sťažovateľky a jej príbuzných, ktorí sa aj napriek prežitím traumatizujúcim udalostiam rozhodli postaviť  za svoje práva.“      

K rozsudku sme vydali tlačovú správu.