Umiestňovanie rómskych žien do tzv. rómskych izieb na pôrodnici v nemocnici v Prešove nie je podľa súdu diskriminačné. V nedávno vyhlásenom rozsudku zo dňa 29.7.2022 tak rozhodol Okresný súd Bratislava III. Súdne konanie vo veci iniciovala naša mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva (Poradňa) podanou verejnou žalobou podľa antidiskriminačného zákona. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa nás nezákonný a preto podávame voči nemu odvolanie. 

Poradňa podala žalobu na Okresný súd Bratislava III ešte v decembri 2013 ako tzv. verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona. V súdnom konaní sme poukazovali na to, že na oboch oddeleniach gynekológie a pôrodníctva Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove tzv. „Starej“ a „novej“ pôrodnici je zavedená dlhodobú prax umiestňovania rómskych žien do oddelených tzv. rómskych izieb. Namietali sme, že táto prax  predstavuje ich segregáciu na základe etnickej príslušnosti. Segregácia predstavuje vážnu formu diskriminácie a je v rozpore s domácim antidiskriminačným zákonom aj medzinárodnou antidiskriminačnou legislatívou.

Rómske izby na pôrodnici v Prešove sme v Poradni dokumentovali od roku 2002. Mnohé rómske ženy, ktoré v nemocnici rodili, na ňu dlhodobo a opakovane upozorňovali. Žalobou sme sa domáhali toho, aby žalovaná nemocnica nezákonnú prax odstránila. Žaloba smerovala zároveň aj proti Slovenskej republike (v zastúpení ministerstvom zdravotníctva SR) aj samotnému ministerstvu zdravotníctva, ktoré je zriaďovateľom prešovskej nemocnice. V súdnom konaní sme poukazovali na to, že situáciu v nemocnici dlhodobo ignorovali a neprijali preventívne opatrenia, ktoré by segregáciu rómskych žien odstránili a predchádzali jej.

Okresný súd Bratislava III dňa 29.7.2022 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozsudok bol právnej zástupkyni Poradne doručený 8.8.2022. Podľa súdu Poradňa ako žalujúca strana nepreukázala, že sú rómske ženy umiestňované v oddelených izbách z dôvodu ich rómskej príslušnosti. Aj keď viaceré rómske ženy túto prax potvrdili aj svojimi výpoveďami počas súdneho konania – podľa súdu sprostredkovávali len skúsenosť iných rómskych žien a nie svoju vlastnú. Najmä v dôsledku toho ich tak nepovažoval za relevantné.

Súd okrem toho konštatoval, že umiestňovanie rómskych žien na oddelenú izbu nemusí samo osebe predstavovať nezákonnú segregáciu a môže byť odôvodnené zdravotným stavom pacientiek, obsadenosťou oddelenia, epidemiologickými opatreniami, ako aj tým, či konkrétne ženy samé neuprednostnili pobyt na izbe s inými rómskymi ženami. Osobitne poukázal na to, že mnohé rómske ženy si podľa vyjadrenia žalovanej nemocnice želajú byť umiestňované na izbe s inými rómskymi ženami a nemocnica v takom prípade podľa súdu len rešpektuje vôľu žien. Súd odmietol ako relevantné tiež stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva (národný antidiskriminačný orgán), ktorý prax umiestňovania rómskych žien do etnicky homogénnych izieb vyhodnotil ako diskriminačnú, v rozpore s antidiskriminačným zákonom.

Jedna z rómskych aktivistiek spolupracujúcich s Poradňou k rozhodnutiu súdu povedala:

“Rozsudok súdu nie je spravodlivý. Rómske izby si na pôrodnici v Prešove dodnes, roky sa nič nezmenilo. Stále sme oddelené od bielych žien. My chceme, aby sa to zmenilo, aby nás v nemocnici neponižovali a správali sa k nám s úctou.”

Vanda Durbáková, advokátka zastupujúca Poradňu v tomto súdnom spore, k doručenému rozsudku uviedla:

„Tento rozsudok je ďalším potvrdením toho, že pre slovenské súdy je rozhodovanie o prípadoch rasovej diskriminácie stále výzvou. Z praxe viem, že súdne rozhodnutia sú často poznačené aj rasovými predsudkami, ktoré nie sú v našej spoločnosti ojedinelé. Tento rozsudok nie je výnimkou. Aj v tomto prípade dal súd  väčšiu váhu výpovediam lekárskeho personálu, ako výpovediam samotných rómskych žien, ktoré túto prax potvrdzovali. Za pozornosť určite stojí aj skutočnosť, že súdny spor trval na okresnom súde skoro 9 rokov, čo určite nie je možné považovať za primerané. Verím, že odvolací súd toto rozhodnutie zvráti a konštatuje, že rómske izby sú nezákonné a ako také musia byť v našich nemocniciach minulosťou.“

Zdokumentovaným prejavom segregácie rómskych žien na pôrodníckych oddeleniach niektorých nemocníc na Slovensku venovali v minulých rokoch pozornosť aj viaceré medzinárodné ľudskoprávne inštitúcie. Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva v roku 2019 vyjadril v tomto smere hlboké znepokojenie a slovenskú vládu vyzval k tomu, aby prijala opatrenia, ktoré týmto prejavom zabránia. V apríli 2021 tieto prejavy zdokumentovala a upozornila na nich aj Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

K rozsudku sme vydali tlačovú správu.