Podali sme sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, pretože Slovenská republika neposkytla účinný prostriedok nápravy napriek tomu, že porušenie základných práv už bolo konštatované na medzinárodnej úrovni. 

V našom prípade Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) rozhodol, že došlo k porušeniu práv sťažovateľky. Napriek tomuto rozhodnutiu Slovenská republika odmietla poskytnúť akúkoľvek nápravu – nepriznala odškodnenie, neuznala porušenie práv a neposkytla ani informáciu o tom, akým spôsobom by sa poškodená mohla domáhať spravodlivosti na vnútroštátnej úrovni. 

Sťažovateľka sa preto obrátila na správny súd so žalobou proti nezákonnému zásahu verejnej moci spočívajúcemu v nečinnosti štátnych orgánov. Správny súd však žalobu odmietol pre nedostatok právomoci a toto rozhodnutie následne potvrdil aj Najvyšší správny súd a Ústavný súd. 

Aj keď medzinárodný orgán konštatoval porušenie základných práv, slovenský právny poriadok neposkytol žiadny mechanizmus, ako sa domôcť nápravy. Sťažovateľka tak zostala bez reálnej možnosti obrátiť sa na súd, ktorý by jej vec vecne preskúmal. 

Situáciu robí ešte alarmujúcou skutočnosť, že Ústavný súd v inom, obdobnom prípade, neskôr rozhodol opačne a potvrdil, že správne súdnictvo môže byť účinným prostriedkom na preskúmanie a realizáciu odporúčaní výborov OSN. V tomto prípade, o ktorom sme vás informovali koncom minulého roka, Ústavný súd vyslal jasný odkaz vláde, že je potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý umožní odškodniť všetkých ľudí, ktorí sa domohli spravodlivosti pred výbormi OSN. 

V tomto našom druhom prípade, však bola táto možnosť sťažovateľke odopretá. 

V sťažnosti preto namietame porušenie: 


práva na prístup k súdu (čl. 6 Dohovoru), 
práva na účinný prostriedok nápravy (čl. 13 Dohovoru), 
a práva na ochranu pred diskrimináciou (čl. 14 Dohovoru). 

Podstata problému je jednoduchá: ak štát dobrovoľne uzná právomoc medzinárodného orgánu na preskúmanie individuálnych sťažností, musí zároveň zabezpečiť aj mechanizmus, ktorý umožní reagovať na jeho zistenia a poskytnúť nápravu. 

Bez takéhoto mechanizmu sa rozhodnutia o porušení ľudských práv stávajú v praxi bezvýznamnými – a jednotlivci zostávajú bez spravodlivosti