Krajský súd v Prešove ako odvolací súd potvrdil rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktoré chráni pani Máriu a jej rodinu z marginalizovanej rómskej komunity v obci Torysa pred núteným vysťahovaním bez zabezpečenia bytovej náhrady. Rozhodnutie predstavuje významný krok v ochrane práva na bývanie a ľudskej dôstojnosti. 

Súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že aj v prípadoch týkajúcich sa stavebných konaní je nevyhnutné rešpektovať základné ľudské práva. Odmietol argumentáciu obce, podľa ktorej civilné súdy nemajú právomoc zasahovať do týchto otázok. Naopak, potvrdil, že v situáciách, kde hrozí bezprostredná ujma, majú súdy povinnosť poskytnúť ochranu. 

V danom prípade došlo k stretu viacerých práv – práva na ochranu obydlia, vlastníckeho práva a verejného záujmu. Súd aplikoval princíp proporcionality a zdôraznil, že pojem „domov“ nemožno redukovať len na vlastnícke vzťahy alebo existenciu stavebného povolenia. Domov predstavuje aj reálne životné väzby jednotlivca a jeho rodiny k danému miestu. 

Rozhodnutie zároveň vysiela dôležitý spoločenský signál: búranie obydlí ľudí z marginalizovaných rómskych komunít nie je systémovým riešením. Aj tieto obydlia predstavujú domov, ktorý je chránený ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami. 

Ako alternatívy k represívnym opatreniam súd poukázal na potrebu hľadania udržateľných riešení, akými sú legalizácia stavieb, usporiadanie vlastníckych vzťahov či rozvoj dostupného sociálneho bývania. 

Rozhodnutie je právoplatné. Proti nemu je možné podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. 

Viac o prípade a samotné rozhodnutie  nájdete v nami vydanej tlačovej správe tu.