V konaní o porušení povinnosti pred Súdnym dvorom Európskej únie (SDEÚ) vydala generálna advokátka Tamara Capeta svoje stanovisko, v ktorom uviedla, že Slovenská republika systematicky a trvalo segreguje rómske deti v školách a nesplnila si povinnosti vyplývajúce zo Smernice o rasovej rovnosti (RED).  

Generálna advokátka vo svojom stanovisku uviedla: 

„Nemožno ignorovať smutnú skutočnosť, že každý rok, v ktorom segregácia stále pretrváva, každá skupina rómskych detí, ktorú tento nepriaznivý zaobchádzanie ovplyvňuje, prichádza o šancu na svoju budúcnosť. To je ťažko, ak nie nemožné, napraviť.“ 

Generálna advokátka navrhla, aby súd rozhodol, že tým, že Slovenská republika umiestňuje neprimerane vysoký počet rómskych detí do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried, prípadne do oddelených tried v bežných školách alebo do osobitných škôl, systematicky a trvalo nesplnila povinnosti podľa článku 2 ods. 1 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o implementácii zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. 

Komisia vysvetlila, že sa rozhodla podať žalobu proti Slovensku, keďže zistila, že v odstraňovaní diskriminácie rómskych detí nebol zaznamenaný žiadny významný pokrok. Konkrétne tvrdí, že rómske deti sú v výrazne väčšom počte začleňované do špeciálnych škôl či tried pre deti s mentálnym alebo iným znevýhodnením než ostatné deti a že sú segregované od ostatných detí v základných školách – buď v školách výlučne pre Rómov, v oddelených triedach alebo na oddelených poschodiach škôl, alebo aj v školských jedálňach. 

Hlavné tvrdenia Komisie teda spočívajú v tom, že nebol dosiahnutý výsledok, pokiaľ ide o ukončenie umiestňovania neprimerane vysokého počtu rómskych detí do špeciálnych škôl, ani o desegregáciu rómskych detí v bežnom vzdelávaní. Komisia považuje prijaté opatrenia zo strany vlády za nedostatočné či slabo vynucované a ďalej tvrdí, že tieto opatrenia ešte nedokázali odstrániť, ba ani znížiť úroveň diskriminácie rómskych detí v slovenskom školstve. 

Povinnosť výsledku 

Podľa Smernice o rasovej rovnosti generálna advokátka zdôraznila, že ide o povinnosť dosiahnuť výsledok; argumenty vlády o prijatých opatreniach nestačia na obhajobu, ak výsledok nebol dosiahnutý. Táto povinnosť znamená pozitívny záväzok odstrániť diskrimináciu, čo je v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch školskej segregácie rómskych detí. 

Ďalej generálna advokátka odmietla argumenty vlády, že nemôže byť zodpovedná za segregáciu, ktorú nemá pod kontrolou, ako je tzv. „white flight“ (odchod nerómskych žiakov zo škôl), alebo že školy výlučne pre Rómov sú dôsledkom územnej segregácie. 

Pozitívne povinnosti pri prevencii diskriminačných dôsledkov 

Generálna advokátka zdôraznila, že školskú segregáciu nemožno ospravedlniť existenciou širšej rasovej segregácie v spoločnosti a že členské štáty majú podľa RED pozitívnu povinnosť prijať a vynucovať opatrenia na zabránenie školskej segregácie vzniknutej z predsudkov zakorenených v spoločnosti. Uzavrela, že Komisia dostatočne preukázala, že existuje rozšírená prax segregácie rómskych detí v osobitných triedach alebo školách a že Slovenská republika tieto zistenia nevyvrátila, pričom takáto segregácia nie je ospravedlniteľná. 

Záver :  

Stanovisko generálnej  advokátky len potvrdzuje to, čo v Poradni dlhodobo tvrdíme v nami vedených strategických súdnych sporoch a  vyvracia obranu ministerstva školstva.  

Ak sa súdny dvor stotožní s argumentáciou generálnej advokátky veríme, že vydá rozhodnutie, ktoré prinesie jasný a silný impulz na skutočné systémové riešenia v oblasti vzdelávania rómskych detí na Slovensku. Takéto rozhodnutie by mohlo vládu prinútiť konečne prijať a dôsledne vynucovať účinné opatrenia, ktoré povedú k odstráneniu školskej segregácie a zabezpečia rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu pre všetky deti, bez ohľadu na ich etnický pôvod. Veríme, že Slovenská republika bude povinná nielen deklarovať, ale aj reálne napĺňať zásadu rovnosti a ukončí dlhodobé praktiky diskriminácie rómskych detí v školstve. Toto rozhodnutie by malo byť dôležitým krokom nielen pre desegregáciu, ale aj pre budúcnosť našej spoločnosti, kde každé dieťa dostane šancu rozvinúť svoj potenciál v inkluzívnom a spravodlivom školskom prostredí.