V Poradni pracujem ako koordinátorka terénneho monitoringu vo vylúčených rómskych komunitách na Slovensku. V minulosti som v Poradni pôsobila ako terénna pracovníčka, no potom som štyri roky žila a pracovala v zahraničí. Tam som mala možnosť vidieť, že sa dá žiť bez rozdielu a bez predsudkov. Vnímala a cítila som, že všetky menšiny sa navzájom rešpektujú a necítia k sebe nenávisť. Skôr sa snažia zlepšovať spolunažívanie. Ako Rómka som sa tam preto cítila bezpečne. Nikto na mňa nezazeral, že mám inú farbu pleti, nikto ma neodsudzoval pre môj pôvod. Rozhodla som sa však vrátiť domov – na Slovensko. Do mojej rodnej krajiny, kde som sa narodila, však ako sa hovorí „všade dobre doma najlepšie.“
Po príchode späť na Slovensko som opäť začala pracovať v Poradni.
Vo vylúčených rómskych komunitách spolu s mojimi dvomi rómskymi kolegyňami monitorujeme porušenia ľudských práv Rómov a Rómok. V teréne počúvame životné príbehy ľudí, ktorí žijú v ťažkých životných podmienkach. Hovoria nám, ako ich spoločnosť odsudzuje pre ich pôvod, rasu. Rozprávajú nám, že zažívajú diskrimináciu. Ako ich odmietajú obslúžiť, či pýtajú klubovú kartu v reštauráciách, v baroch alebo v krčmách. Ako zažívajú osočovanie, či zanedbanú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach. Rómske ženy s nami hovoria o pôrodniciach, kde sú stále takzvané „rómske izby“, ako im zdravotnícky personál nadáva, uráža ich a to len pre ich rómsky pôvod.
Prečo a v čom vidím význam našej práce?
Moja práca spočíva v monitorovaní porušenia ľudských práv vo vylúčených rómskych komunitách. Okrem toho organizujem a som súčasťou stretnutí s rómskymi aktivistkami, s ktorými v Poradni dlhodobo spolupracujeme. Spoločne sa snažíme okrem iného dosiahnuť, aby vláda prijala odškodňovací zákon pre všetky nezákonne sterilizované ženy. Verím, že všetky ženy sa ho raz dočkajú.
Po mojom návrate vnímam, že sa situácia vo vylúčených rómskych komunitách, čo sa týka porušovania ľudských práv a diskriminácie, zhoršila.
V mnohých obciach na východnom Slovensku sú čisto rómske základné školy alebo triedy. Segregované školy vnímam ako veľmi zlé pre naše deti. Po skončení majú obmedzené možnosti vo vzdelávaní pokračovať, keďže nedostávajú kvalitné vzdelanie.
Keď som ja bola žiačkou základnej školy, tak som do triedy chodila s nerómskymi spolužiakmi. Nikdy mi nedali pocítiť, že som rómskeho pôvodu. Brali ma ako kamarátku. Ani učitelia medzi nami nerobili rozdiely. S poniektorými spolužiakmi som dodnes v kontakte. Myslím si, že ak by naše rómske deti chodili do škôl spolu s nerómskymi deťmi, tak by mali rovnaké možnosti vzdelávať sa. Mali by šancu niečo v živote dosiahnuť, odbúravali by sa predsudky a vznikali by medzi nimi priateľstvá.
V Poradni robíme zmysluplnú prácu, ktorá pomáha nie len nám Rómkam a Rómom, ale aj celej našej spoločnosti. Práve preto som sa vrátila, aby som v tejto práci mohla pokračovať.
Teší ma, že Rómovia a Rómky sa neboja postaviť a brániť sa, ak sú ich práva alebo práva ich detí porušené.
Verím, že raz bude naša spoločnosť bez predsudkov a nenávisti. Všetci si budeme rovní, nikto nikoho nebude odsudzovať za pôvod či rasu. Všetci sa navzájom budeme rešpektovať. Aj my v Poradni sa o to budeme naďalej usilovať.
Agáta Duchoňová
