Listom sme sa obrátili na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a upozornili ho na viacero právnych ustanovení v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú podľa nášho právneho názoru neprimerane negatívny dopad a znevýhodnené rómske ženy a v konečnom dôsledku zakladajú ich diskrimináciu.

O zmenu týchto ustanovení sa usilujeme už niekoľko rokov, avšak vláda a zodpovedné ministerstvá naše právne argumenty o ich nesúlade s antidiskriminačným právom ignorovali.     

Ide o ustanovenia viacerých právnych predpisov, ktoré upravujú poskytnutie vybraných sociálnych dávok, a to konkrétne rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, finančnej pomoci v hmotnej núdzi a príspevku pri narodení dieťaťa.

Čo majú tieto ustanovenia spoločné? Štát nimi podmieňuje vznik nároku na príslušné sociálne dávky splnením podmienok, ktoré však nezohľadňujú širšie súvislosti a sociálne znevýhodnenie rómskych žien žijúcich v marginalizovanom prostredí a ich rodín a inštitucionálny rasizmus, ktorému žiaľ často v našej spoločnosti čelia.

Štátne orgány v praxi, zrejme v snahe odstrániť nežiaduci jav či správanie určitej skupiny obyvateľov v spoločnosti (ako napr. predčasné odchody rómskych žien – matiek po pôrode z pôrodníc, riadne neplnenie povinnej školskej dochádzky rómskymi deťmi pochádzajúcimi z marginalizovaných rómskych komunít, zvýšenú mieru priestupkovej kriminality rómskych detí a mládeže), vytvorili prostredníctvom prijímania právnych predpisov systém určitých sankcií spočívajúcich napr. v nepriznaní alebo znížení určitej štátnej sociálnej dávky.

To však spravidla nevedie k odstráneniu príčin, pre ktoré k správaniu určitej skupiny obyvateľstva, ktoré štát vníma ako nežiaduce, dochádza. Naopak štátne orgány prehliadajú širšie príčiny, na základe ktorých k uvedeným javom v marginalizovaných rómskych komunitách dochádza a neprijímajú účinné opatrenia, ktoré by tieto javy odstránili – opatrenia, ktoré by viedli k odstráneniu medzigeneračnej chudoby a marginalizácie rómskych žien a ich rodín, zabezpečeniu kvalitného vzdelávania pre znevýhodnené rómske deti bez segregácie, odstraňovaniu rezidenčnej segregácie marginalizovaných rómskych komunít, inštitucionálneho rasizmu a podobne.

Žiaľ ministerstvo práce naše argumenty o diskriminačnej povahe daných ustanovení v týchto dňoch odmietlo. Na ich neprimeraný negatívny dopad na rómske ženy a ich deti, pritom už dávnejšie poukázal aj Výbor OSN pre práva dieťaťa.

Prečítajte si náš list, ako aj odpoveď ministerstva práce.

Naše úsilie v tomto smere však nekončí. V tento veci vedieme už niekoľko rokov antidiskriminačnú žalobu proti štátu. Veríme, že pozitívny rozsudok súdu by mohol podnietiť legislatívne zmeny, o ktoré sa snažíme.