Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 21.04.2026 odmietol dovolanie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu v prípade segregácie rómskych detí z obce Malý Slivník vo vzdelávaní.

Odvolací súd v roku 2024 vyhovel antidiskriminačnej žalobe Poradne pre občianske a ľudské práva a zaviazal Ministerstvo školstva SR a Regionálny úrad školskej správy vypracovať a realizovať desegregačný plán na odstránenie segregácie rómskych detí vzdelávaných v základnej škole v obci Terňa.

Ministerstvo školstva vo svojom dovolaní namietalo najmä to, že súdy nemajú právomoc ukladať štátnym orgánom povinnosť vypracovať a realizovať desegregačný plán, keďže podľa jeho názoru ide o neurčitú a nevykonateľnú povinnosť.

Najvyšší súd SR tieto argumenty odmietol. Potvrdil, že súdy môžu v antidiskriminačných sporoch uložiť štátnym inštitúciám povinnosť prijať konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie vrátane vypracovania a realizácie desegregačného plánu.

Ide o mimoriadne významné rozhodnutie. Najvyšší súd po prvýkrát jednoznačne potvrdil, že slovenské súdy môžu štátnym inštitúciám vrátane ministerstiev uložiť nielen povinnosť odstrániť diskrimináciu, ale aj povinnosť pripraviť a následne realizovať konkrétne systémové opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu.

Pozoruhodné pritom je, že Ministerstvo školstva už od školského roka 2025/2026 v spolupráci s obcou Terňa a ďalšími partnermi realizuje v lokalite v rámci projektu „Príležitosť pre všetkých“ desegregačné opatrenia financované z európskych zdrojov. Kým teda v súdnom konaní tvrdilo, že takúto povinnosť nemožno dostatočne presne uložiť, v praxi už samo uskutočňuje opatrenia, ktoré majú charakter desegregačného plánu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu predstavuje dôležitý krok k tomu, aby ochrana pred diskrimináciou nezostala len formálnou deklaráciou, ale viedla aj k reálnym a účinným opatreniam na zabezpečenie rovného prístupu detí ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR si môžete prečítať tu.